Zmena atmosféry

Niečo sa vonku hmatateľne zmenilo.

Cítiť to vo vzduchu, v prírode, v Živote okolo nás. Akoby jeseň s nadchádzajúcim novembrovým obdobím pomaly odovzdávala svoju vládu zime. A ja sa pýtam samej seba, čo sa zmenilo vo mne.

Blížia sa dni, kedy citlivosť na potreby iných prestáva byť pre mňa len „frázou“, ale straty každého z nás vysielajú lúče vzájomnosti, blízkosti a nehy uprostred bolesti, smútku a osamelosti. To nadprirodzené, čo sa udeje medzi dvomi ľuďmi pri stretnutí po prejavenom geste lásky uprostred ťažkosti týchto dní, neviem opísať slovami.

Niečo mi však hovorí, že toto je pre mňa tá neopísateľná esencia vzťahov, ktorá ich robí tak vzácnymi, ktorá nevie zabudnúť na cennosť toho, čo stratila.

Cítim aj to chvenie vchádzajúc na posvätnú pôdu blízkych, ktorí už nie sú s nami, a znejú mi v ušiach slová Ernesta Hemingwaya: „Smrť každého z nás umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva.“

A tak sa chveje moje srdce – lebo cíti, že stráca, nechce a nevie zabudnúť a zároveň vie, že ešte neprišiel čas – kapitola Života sa otvára na novej strane.

Vykročím?