Príhody z Plamienka: O dezinfekcii a o tom, že aj muži smútia
Paula nastúpila ako psychologička do Plamienka krátko po skončení školy. „Počas štúdia sa mi narodil syn Teodor. Od bakalárskeho ročníka sme to ťahali spoločne, s veľkou podporou mojich rodičov. Typickú materskú dovolenku som však nezažila. Musím sa priznať, že téma zomierania a smútenia, bola pre mňa náročná a obávala som sa jej. Aj preto som si povedala, že prišiel čas postaviť sa svojim strašiakom a prihlásila som sa na vzdelávací kurz, ktorý Plamienok organizoval. Spočiatku som ale dlho váhala. Prihlásiť sa? Neprihlásiť sa? Ísť na pohovor? Ísť tam aj druhýkrát? Napokon som však išla, a svoje rozhodnutie neľutujem," konštatuje Paula s úsmevom.
Počas kurzu dokončovala zároveň štúdium. „Na jednu z prezentácií som si vybrala ako tému smútkové poradenstvo. Po vzdelávacom kurze mi Plamienok ponúkol prácu. Očakávania som nemala, k psychologickej praxi v Plamienku som však pristupovala s rešpektom. Táto práca je odborne náročná a ľudia, ktorí smútia, prechádzajú z jedným najťažších období svojho života. Budem schopná im pomôcť? Mala som vedomosti z kníh, z prednášok, no stále je to iba teória. Myslím, že na smútok sa nedá pripraviť, pretože každý ho prežíva inak," rozpráva Paula.
Jej prvou klientkou bola Miška, 14-ročné dievča, ktoré stratilo otca. „Mala som pokračovať v terapeutických stretnutiach, ktoré Miška predtým absolvovala s mojou kolegyňou Terkou, ktorá odchádzala na materskú dovolenku. Prvé stretnutie s Miškou som nestihla. Išla som totiž na domácu návštevu rodiny chorej Anetky až ku Žiline. Bola kalamita, s pani riaditeľkou sme zapadli do snehu a museli nás vyťahovať. Stretnutie sa teda podarilo až na druhý pokus," hovorí Paula.
Miška si ju získala. „Na svojich 14 rokov je veľmi vyspelá. Po jednom náročnom rozhovore o jej strate mi povedala - rozprávanie o mojom smútku za ocinom je pre mňa ako dezinfekcia. Bolí ma to, ale pomáha mi to, aby sa mi rana rýchlejšie zahojila..."
Miška si ju získala. „Na svojich 14 rokov je veľmi vyspelá. Po jednom náročnom rozhovore o jej strate mi povedala - rozprávanie o mojom smútku za ocinom je pre mňa ako dezinfekcia. Bolí ma to, ale pomáha mi to, aby sa mi rana rýchlejšie zahojila..."
Práca s rodičmi, ktorí stratili dieťa, je pre Paulu tiež výzvou. „Väčšinou sú to ženy a mamy. Jeden z mojich klientov je však muž. Ivan - otec, ktorý prišiel o pár týždňové bábätko. Po niekoľkých stretnutiach v párovej terapii sa napokon rozhodli s manželkou absolvovať terapie individuálne a prejsť svoju cestu s podporou Plamienka. Po prvých stretnutia som vedela, že musíme obaja intenzívne pracovať a myslím, že sa nám spoločne darí. Vidím u neho veľký posun. Snaží sa spojiť sám so sebou a hľadá spôsob, akým chce žiť ďalej tak, aby sa cítil lepšie. Hľadá kľúč k sebe a svojmu smúteniu a dokáže už lepšie pomenovať to, čo cíti. Obdivujem, že mal odvahu vyhľadať pomoc a priznať si svoju zraniteľnosť. Mnoho mužov sa snaží po strate dieťaťa držať svoje partnerky nad vodou, snažia sa byť tí silní. Aj oni však smútia. A nie menej. A niektorí z nich, tak ako Ivan, mi dovolia sprevádzať ich kúsok na ich ceste. A pre mňa je to dar."
Ďakujeme našej psychologičke Paule za jej otvorenosť, dôveru a ochotu otvoriť svoje vnútro aj pred ľuďmi, ktorí ju nepoznajú. Aj rodiny, o ktorých deti sa staráme, sa otvoria nám a zo začiatku nás tiež nepoznajú. Deťom a rodinám pomáhame bezplatne.
Deťom a ich rodičom, ktorí stratili blízkeho, ponúkame psychologickú pomoc formou 15 minútových konzultácií, individuálnych, skupinových terapií a tiež terapeutického letného tábora.
Ďakujeme našej psychologičke Paule za jej otvorenosť, dôveru a ochotu otvoriť svoje vnútro aj pred ľuďmi, ktorí ju nepoznajú. Aj rodiny, o ktorých deti sa staráme, sa otvoria nám a zo začiatku nás tiež nepoznajú. Deťom a rodinám pomáhame bezplatne.
Deťom a ich rodičom, ktorí stratili blízkeho, ponúkame psychologickú pomoc formou 15 minútových konzultácií, individuálnych, skupinových terapií a tiež terapeutického letného tábora.
Mgr. Marcela Fuknová
17.6.2021