Príbeh vianočného taniera

Plánujete pridať na štedrovečerný stôl prázdny vianočný tanier pre tých, ktorí  už nie sú medzi nami? V osobnom príbehu „Vianočného taniera“ sa z dedkovho taniera stal tanier pre pútnika. 

Vianočný tanier vo mne vždy vyvolával pocit blízkosti. Ako malé dieťa som nedočkavo čakala na okamih, keď sa na stole medzi ostatnými objaví aj ten môj. Servítkou krásne ozdobený, položený spolu s ostatnými na slávnostnom obruse. So zatajeným dychom som pozorovala, ako sa svetlo plamienka zapálenej sviečky odráža od zlatého okraja taniera a predstavovala si, že všetky vianočné taniere sú nádherné trblietajúce bytosti, ktoré nám pomáhajú byť spolu. Ponúkajú nám seba samého a to najlepšie, čo sa do nich zmestí.

Všetko sa zmenilo na Vianoce, keď nám pri štedrovečernom stole chýbal môj milovaný dedko. Jeho tanier zostal na stole prázdny. Svetlo sviečky sa odrážalo na okraji jeho taniera, ale nikdy viac z neho nikto nejedol. Bolo mi dedkovho taniera ľúto. Pozeral na tie naše, po okraj plné chutným jedlom, a vedel, že on dedkovi jedlo už nikdy neponúkne. Kedykoľvek som sa na neho pozrela, premkla ma prázdnota a smútok. Túžila som, aby sa pri stole dedko objavil a aby sa tanier potešil, že môže byť znovu plný.

Ako som dozrievala, cítila som, že potrebujem zmenu. Vnímala som, že prázdny tanier sa na štedrovečernom stole nikdy nenaplní a nepomáha mi vnímať bohatstvo života, ktoré sme s dedkom prežili. Mal zmysel pre humor a učil ma vtipy. Bol vášnivým zberateľom hodín. Takmer každý deň sme chodievali do hodinárstva zistiť, či nemajú nové hodiny. Doma sme spoločne naťahovali 50 kyvadlových hodín zavesených na stene, aby zvonili naraz. Každú hodinu sme počúvali ako zvonia, kým ich na noc babka nezastavila, lebo nemohla spať. O zábavu sme mali každý deň postarané.

Uvedomila som si, že prázdny tanier na štedrovečernom stole už viac neslúži. Nepomáha mi prežívať vďačnosť za všetky krásne chvíle, ktoré sme s dedkom prežili, ale spája ma so smútkom a prázdnotou. Preto som sa rozhodla, že dedkov tanier na štedrovečernom stole tento rok nebude.

Na Vianočnom stromčeku ale pribudne nová ozdôbka. Ručne vyrobená vianočná guľa s kyvadlovými hodinami ako spomienka na dedka. Keď sa ňu pozriem, spomeniem si na chvíle, keď sme ich spolu naťahovali a počúvali, ako krásne zvonia. Bude mi pripomínať bohatstvo, ktoré mi daroval a ktoré stále vo mne žije.

A čo s dedkovým tanierom? Kedysi naše staré či prastaré mamy vždy pridali na štedrovečerný stôl jeden tanier navyše - pre pútnika, pre pocestného, ktorý nemá s kým večerať. Pridám ho tam aj ja. Dedko sa určite poteší, keď zistí, že jeho tanier znova môže byť plný...