Plamienok mi otvoril dvere do môjho vnútra, učím sa dávať a prijímať

Prednášky pre študentov a verejnosť s názvom “Detská paliatívna starostlivosť v praxi” priniesli aj tento rok zaujímavé témy. Napríklad ako oznamovať vážnu diagnózu, ako sprevádzať rodinu s ťažko chorým dieťaťom, ale tiež ako sa starať o seba a predchádzať vyhoreniu. Prečítajte si reakcie účastníkov po absolvovaní prednášok. Čo si z nich odniesli?

„Z prednášok si do života odnášam túžbu po ďalšom poznaní a informáciách. Aj keď dnes už viem, že nikde nenájdem konkrétny návod, či všeobecne platnú formulku vhodnú v každej situácii. Odnášam si úctu k životu, jeho nástrahám a krehkosti a tiež  odhodlanie prestať strácať čas. Túžim po schopnosti byť oporou ľuďom v situáciách, ktoré sú psychicky náročné. A tiež by som chcela lepšie pochopiť svoje limity,“ napísala Daniela.

„Najviac vo mne rezonujú slová z poslednej prednášky - pomáhanie má svoje limity a prináša do istej miery aj frustráciu. Nedokážeme pomôcť všetkým… Intenzívne ich vnímam aj kvôli dobe, v  ktorej momentálne žijeme. Stretávame sa takmer denne so strachom, osamelosťou, nepochopením, stratami… Preto si odnášam aj vďačnosť za ľudí, ktorí sú ochotní podeliť sa o svoje znalosti  v oblastiach, o ktorých sa hovorí tak málo,“ dodala.

Janka je študentkou prvého ročníka magisterského stupňa psychológie. Ako jej prednášky pomohli?

„Pravdupovediac, zatiaľ vôbec neviem, kam sa chcem v mojej budúcej práci uberať. V poslednom čase som si začala uvedomovať, že neviem pracovať s človekom, ktorý  prechádza ťažším obdobím. Zvykla som situáciu zľahčovať, snažiť sa rozveseliť a niekedy dokonca dávať „múdre“ rady. Postupne som začala zrastať s myšlienkou, že možno práca psychológa, v  poradenstve či v krízovej oblasti, kde som sa spočiatku videla, nebude práve pre mňa. Tento kurz mi dal veľmi cenný náhľad na moje schopnosti a predpoklady. Uvedomila som si, čo robím zle a tiež, že musím začať od seba. Najviac vo mne rezonujú slová „nezľahčovať“ a „prítomnosť niekedy stačí". Už nehľadám nutne v každom nešťastí pozitíva, nesnažím sa za každú cenu upokojiť či až rozosmiať človeka v  ťažkej situácii, ale viem, že treba nechať plynúť aj náročné, silné emócie, ktoré k danej situácii patria.“

Stanka sa už onedlho stane lekárkou. Tvrdí, že pre ňu boli dôležité obidva rozmery prednášok - profesionálny i ľudský. „Profesionálny rozmer preto, lebo v  blízkej dobe absolvujem štúdium medicíny a aj ja budem môcť svojou prácou ovplyvňovať životy a zdravie iných. Ten ľudský preto, že v  živote každého človeka dochádza, alebo raz dôjde, ku konfrontácii s utrpením, so smrťou. Hoci nie je príjemné o tom rozmýšľať a hovoriť, je lepšie byť pripravený a vnútorne vysporiadaný, najmä so samým sebou.“

Stanka tvrdí, že prednášky v Plamienku obrátili jej pozornosť  aj na vlastné potreby:

„Plamienok mi toho dal oveľa viac, ako som čakala. Otvoril mi dvere do môjho vnútra, začala som vnímať viac svoje potreby. Už viem, že keď chceme dávať, musíme vedieť aj prijímať a čerpať, aby sme dosiahli vnútornú rovnováhu. A ja chcem dávať, aj prijímať. Je predomnou ešte dlhá cesta, ale verím, že plamienok, ktorý Plamienok vo mne zažal, vietor nesfúkne a bude horieť ešte veľmi dlho.“

Vzdelávanie v Plamienku v roku 2021:

- Vzdelávací kurz “Ako komunikovať v náročných chvíľach”: 
28 účastníkov, 72 hodín
- Prednášky pre študentov a verejnosť “Detská paliatívna starostlivosť v praxi”: 
48 účastníkov, 11 x 1,5 hodiny

Prihláste sa na vzdelávacie prednášky Plamienka pre študentov a verejnosť v roku 2022. Podrobnejšie informácie o Prednáškach pre študentov a verejnosť nájdete na podstránke Vzdelávanie.