Na jeseň viac premýšľame o živote

V živote aj oslavujeme. Udalosti či hodnoty si pravidelne pripomíname. Narodenie, rodičovstvo, prácu, mier, slobodu a mnoho iného. Aby sme nevybočili z cesty, ktorá je naša. Aby sme tieto hodnoty predávali našim deťom.  

12. októbra si pripomíname svetový deň paliatívnej starostlivosti. Pripomíname si pomoc, ktorú väčšina z nás potrebuje, keď sa náš vlastný život či život našich blízkych blíži k svojmu koncu.  

Vtedy naša zraniteľnosť a krehkosť vystupujú do popredia. Naše telo pomaly dosluhuje a duša sa lúči. Vtedy veľmi záleží na tom, kde sme, s kým sme a čo robíme. Pretože tieto chvíle sa už nikdy nevrátia. Vtedy veľmi záleží ako nás liečia, ako o nás stoja, ako nás rešpektujú, ako nás milujú a ako počujú hlas našej duše. Pribúdajúce či zhoršujúce sa ťažkosti tela nás síce obmedzujú, ale nemusia byť tmou, cez ktorú nič nevidíme. Aj veľké bolesti dnes vieme veľmi dobre zmierniť tak, aby boli znesiteľné. Vtedy veľmi záleží na tom, ako ľuďom a životu dôverujeme. Ako milujeme. Ako dokážeme prijať pomoc.  

Paliatívna liečba a starostlivosť sú podporou života.  Života v plnosti napriek obmedzeniam, ktoré choroba prináša. Života s okamihmi radosti napriek hlbokému smútku z lúčenia. Života s našimi blízkymi. S tými, ktorí nás milujú, smútia a radujú sa spolu s nami. Hoci chvíľami sa osamelosti nevyhneme.

O paliatívnej liečbe a starostlivosti sa hovorí málo. Omnoho častejšie na verejnosti hovoríme o eutanázii. Eutanázia je ľahšie predstaviteľná, je to istota. Prináša pocit kontroly a  nezávislosti, ktorá nám v záverečnej etape života tak často chýba.  

Život je ale od svojho začiatku až do konca postavený na neistote, na zraniteľnosti, na vzťahoch, na radosti aj utrpení. Keď si prečítame odbornú definíciu paliatívnej starostlivosti podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, narazíme na abstraktné slová ako kvalita života, utrpenie, naplnenie potrieb. Ak naše skúsenosti so záverom života v rodine či okolí boli viac o utrpení ako o živote, nedokážeme si predstaviť nič iné ako neznesiteľnú bolesť.

Svetový deň paliatívnej starostlivosti nám pripomína, že záverečná etapa nášho života nemusí byť hrôza. Premýšľajme ako by sme ju chceli žiť naplno tak, aby mala pre nás aj našich blízkych cenu a zmysel. Naplňme abstraktné slová definície našimi vlastnými osobnými odpoveďami. Kde, s kým a ako by som chcel ŽIŤ, keď sa môj život bude blížiť k svojmu koncu? Dokážem hľadať a požiadať o pomoc? Verím, že mi dokážu pomôcť? Verím, že keď prijmem pomoc, pomáham zároveň aj ja? 

Ak sa môžeme pričiniť o to, aby sa paliatívna starostlivosť na Slovensku rozvíjala, urobme to. Prispejme svojim malým dielom k zmene. Hovorme o paliatívnej starostlivosti, hovorme o našich skúsenostiach, hovorme o našich prianiach. Aby ľudia v záverečnej etape života mohli naozaj žiť. Potrebujú pomoc a budeme ju potrebovať aj my. Podporme tých, ktorí sa tejto oblasti venujú alebo chcú venovať. Stojí to určite za to.