Moja definícia paliatívnej starostlivosti

Niekedy sa oplatí premýšľať a  rozprávať sa dopredu. A  preto dnes zdieľam tento článok a  pýtam sa samej seba: Ako by som chcela žiť záverečnú etapu svojho života? Budem pomoc aktívne hľadať? Čo v  týchto chvíľach môžem ponúknuť ja? Aká je moja definícia paliatívnej starostlivosti? 

Priala by som si byť čo najviac doma až do konca. So svojimi najbližšími. Uvidíme, kto bude môcť a  mať kapacitu kráčať so mnou po tejto ceste. To nechávam na Život. Budem sa usilovať netrvať na konkrétnych ľuďoch či dokonca ani na tom, že za každú cenu musím byť doma. Chcem byť otvorená aj pomoci ľudí mimo mojich najbližších. Dokonca mám v  pláne ich aj aktívne hľadať, ak mi život ponúkne čas a silu. Nebudú ideálni, lebo ani ja nie som. Ale ak budem cítiť ich čistý úmysel kráčať so mnou, budem kráčať aj ja s  nimi.  Priala by som tvoriť čo najdlhšie ako sa len bude dať, lebo tvorba mi dáva vitalitu a zmysel. Písať, natáčať videá, byť činná mysľou aj  srdcom, ak mi to telo dovolí. Viem, že v  tomto období nebudem mať silu skrývať svoju zraniteľnosť a  viem, že to bude pre mňa ťažké. Ale možno práve na tomto úseku cesty sa to naučím a  možno sa budem učiť spolu s  tými, ktorí budú kráčať so mnou. Ak ma budú musieť prebaľovať, kŕmiť či otáčať, chcela by som túto pomoc prijať s  ľahkosťou. Ak by mi aj mozog dobre nefungoval, nevadí. Túžim od nich cítiť lásku a  záujem a viem, že ju rozpoznám. Veď som mnohokrát pomáhala týmto spôsobom deťom a  rodinám  Plamienka a  neobťažovali ma tým ani v  náznaku. Prečo by som mala obťažovať ja? Túžim po lekárovi, sestre, či iných odborníkoch, ktorým budem veriť a  ktorí budú vedieť zmierniť utrpenie môjho tela aj duše. Som si istá, že sa to dá aj doma. Práve doma pomáhame deťom Plamienka. Nechcela by som sa uzavrieť do seba, ale kto vie... aby tí, ktorí počas života boli a  sú môjmu srdcu blízki, mohli znovu prísť. Na kávu, na koláčik, len tak... Život sám povie ako. 

Vo vede i v  spoločnosti potrebujeme definície. Aby sme približne hovorili o  tom istom.  Ako by mala vyzerať pomoc ľuďom na konci života? Čo je to paliatívna starostlivosť? Skúsme si prečítať definíciu WHO a  predstaviť si, ako by mal vyzerať náš deň. Asi sa nám to nepodarí okamžite. Definícia je plná abstraktných slov, ktoré naplníme len my sami, vlastným hľadaním odpovedí. Pretože obecná a  zároveň konkrétna definícia paliatívnej starostlivosti neexistuje. Existuje len osobná definícia, ktorú si vytvoríme sami a  len pre nás.  

Verím v  silu a  zmysel paliatívnej starostlivosti, pretože verím v  silu a  zmysel života. Ale nikomu by som ju nechcela nasilu vnucovať. A  ani si nemyslím, že je pre každého. Trápi ma ale, že o  nej hovoríme málo, že máme o  nej väčšinou len hmlistú predstavu. Definícia WHO nám v  tom nepomôže. A  tak začínam od seba. Ponúkam vám tento článok a  zo srdca vás pozývam k  osobnému zamysleniu. 

• Premýšľame ako by som chcel/la žiť záverečnú etapu svojho života?  
• Aká miera utrpenia je pre mňa znesiteľná? Pre koho, pre čo som pripravený/á ho niesť? 
• Ako by mal vyzerať môj deň, moje dni? Čo je v  nich pre mňa najdôležitejšie?  
• Akú pomoc som pripravený/á hľadať a prijať? 
• Akú mieru zraniteľnosti som otvorený/á zdieľať?
  

Premýšľajme o  nej teraz, kým sme zdraví. Nielen kvôli  nám samotným, ale kvôli tým, ktorí sú nám najbližší a  na ktorých nám záleží. 

Vaša Mária Jasenková