Môj žiak príde po strate rodiča prvý raz do školy

Kontaktujte rodinu pred návratom žiaka do školy a vyjadrite im svoju účasť. Prejavte záujem a súcit.
Kontakt s jeho rodinou zvyčajne pomôže pripraviť sa na jeho návrat. Záujem učiteľa a jeho snaha mu pomôcť je vyjadrením podpory aj pre rodičov. Môžu povedať učiteľovi dôležité informácie, ako žiak doma zvládal náročný čas po strate a vyjadriť svoje priania ako k nemu v škole pristupovať.

Dohodnite sa s rodinou, kedy dieťa príde do školy.
Niektoré deti sa lepšie cítia v kolektíve spolužiakov už krátko po strate a iné zasa potrebujú na návrat viac času.

Keď dieťa príde do školy, stretnite sa s ním a porozprávajte sa spolu ešte predtým, než vojde do triedy.
Ani pre dieťa nie je ľahké, keď sa po takej závažnej a náročnej strate vracia do kolektívu. Rozhovorom vopred mu dávate najavo, že má Vašu podporu, že ste tam pre neho a môže sa Vám zdôveriť.

Povedzte dieťaťu, že viete, čo sa stalo. Zmieňte sa o tom, že ste hovorili s jeho mamou či otcom.
Dieťaťu sa uľaví, ak bude vedieť a od Vás počuť, že sa mu snažíte pomôcť spolu s jeho rodinou a že o jeho strate viete.

Ubezpečte dieťa, že ak sa nebude vedieť sústrediť na vyučovaní, môže Vám to povedať a budete spoločne hľadať, ako mu pomôcť.
Dieťa sa môže obávať, že nedokáže v škole podávať rovnaký výkon ako predtým. Je dobré, aby vedelo, že to spolu zvládnete a že mu pomôžete, aby sa to časom zlepšilo.

Povedzte dieťaťu, že možno niektorí spolužiaci o jeho strate vedia, pretože ich rodiny sa s tou jeho navzájom poznajú. Posmeľte ho, aby Vám povedalo, ak mu bude otec či mama chýbať. Ubezpečte ho, že hovoriť o tom je v poriadku a môže to pomôcť všetkým.
Všetky deti v triede by mali vedieť, že môžu hovoriť o dôležitých veciach, ktoré sa dejú v ich životoch. Mali by cítiť, že trieda je pre ne bezpečným a prijímajúcim prostredím.

Navrhnite dieťaťu, že sa môžete o tom, čo sa stalo, niekedy porozprávať v triede všetci spolu, alebo, ak by to bolo pre neho ťažké, môžete to povedať jeho spolužiakom Vy. Ubezpečte ho, že mu pomôžete.
Dieťa by malo vedieť, že sa nemusí podobného rozhovoru obávať a že ho spoločne zvládnete.

Keď dieťa príde do triedy, dajte mu aspoň niekoľko hodín, aby sa adaptovalo. Nezmieňujte jeho stratu ihneď po príchode.
Ak bude dieťa cítiť a vnímať, že v triede sa pre neho “nič nemení”, pomôže mu to nadobudnúť pocit istoty a bezpečia.

Nie je možné jednoznačne odporučiť, kedy v triede o strate hovoriť.
Rozhovor by mal pomôcť aj žiakovi, aj celej triede.

V triede môžete povedať napríklad: „Martinko je tu späť s nami. Jeho tatino bol veľmi chorý. Lekári sa mu snažili pomôcť, ale nebolo to možné a zomrel. Teraz sa budeme snažiť Martinkovi pomôcť. Môžeme sa cítiť smutní, ale budeme sa ďalej učiť a budeme pomáhať jeden druhému a spolu to zvládneme. Ak sa chcete niečo opýtať, môžeme spolu o tom hovoriť."
Povedzte to deťom jednoducho, nehovorte zbytočne o podrobnostiach. Ak budú potrebovať ďalšie informácie, opýtajú sa.

Počas hodiny kreslenia vyzvite deti, aby nakreslili spolužiakovi obrázok, ktorý ho poteší.
Deti tak budú môcť vyjadriť svoju spoluúčasť spôsobom, ktorý im je blízky.

Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých. Môžu sa na nás obrátiť kedykoľvek, krátko po úmrtí, ale aj neskôr. Počas konzultácie spolu hľadáme ako dieťaťu pomôcť doma aj v škole. Rozprávame sa spolu aj o tom, čo si všímať, aby sme včas zachytili, že dieťa potrebuje odbornú pomoc psychológa.

Darujte nám, prosím, 2 percentá z daní, aby aj vďaka bezplatnej pomoci lekárov a psychoterapeutov z Plamienka mohol byť život ťažko chorých detí, ale aj tých, ktoré stratili blízkeho, radostnejší.
Ďakujeme.