Môj partner je nevyliečiteľne chorý. Ako o tom hovoriť s dieťaťom?
Ak je rodič nevyliečiteľne chorý, deti vnímajú, že sa deje niečo vážne, hoci tomu nemusia rozumieť. Ak sa deje niečo vážne, a nerozumieme čo sa deje, vyvoláva to v nás úzkosť, strach a nepohodu. Tieto pocity prežívajú aj deti. Zvyčajne o nich nehovoria o nich, ale sa mení ich správanie. Niekedy bývajú viac nepokojné a neposedné alebo naopak, môžu byť aj nezvyčajne poslušné. Horšie spávajú a častejšie sa v noci budia. Ich úzkosť sa môže prejaviť skrze telo, napr. ako bolesti brucha alebo hlavy. Každá nevyliečiteľná choroba rodiča v rodine má dopad aj na dieťa. Urobme všetko preto, aby deti čo najmenej trpeli.
Kedy deti najmenej trpia?
Keď rozumejú , čo sa deje a keď majú podporu v rodine. Veľmi malé deti potrebujú pravidelný režim a prítomnosť jednej stabilnej osoby.
Ako pomôcť deťom, aby rozumeli , čo sa deje?
Vysvetlime im a porozprávajme, čo sa s nami deje. Citlivo, aby v závislosti od veku rozumeli.
Deti v predškolskom veku a mladšom školskom veku potrebujú:
• vedieť, že ich otec či mama je chorý
• počuť, že druhý rodič je zdravý
• počuť, že chorobu nemôžu od chorého rodiča dostať, že neochorejú
• počuť, že urobíme všetko preto, aby sme mohli byť čo najviac spolu
• vedieť, že sú lekári, ktorí sa snažia ockovi/mamičke čo najviac pomôcť a my im veríme
• cítiť, že môže byť s chorým rodičom toľko, koľko chce
•Ak sa dieťa samo pýta, či mama alebo ocko zomrie, nemali by sme mu klamať. Možno je dobré povedať: “Aj to sa môže stať, a my to spolu zvládneme. Aj my, aj doktori sa snažíme, aby ockovi/maminke bolo čo najlepšie a aby tu bol/bola čo najdlhšie.“
•Vytvorme deťom aj priestor, aby mohlo byť s chorým rodičom aj samé, ak to chcú obaja. Podporme aktivity, ktoré rodič s dieťaťom ešte zvládne, napríklad čítanie rozprávky, stavanie stavebnice, hranie pexesa či kreslenie
•Ak je rodič v nemocnici a dieťa môže ísť na návštevu, ponúknime mu ju, ak chcú obaja.
•Pripravme dieťa na to, čo v nemocnici uvidí. Ako vyzerá nemocničná izba, kde mamina/tatino teraz je, v akej posteli leží, aké zvuky tam môžeme počuť. Nájdime na internete obrázok nemocničných prístrojov, aby dieťa tieto vnemy neprekvapili. Povedzme dieťaťu, že niekedy nám počas návštevy v nemocnici môže byť ťažko. Uistime ho, že ak by nechcelo ísť dovnútra nemocničnej izby, nemusí ísť a niekto s ním zostane vonku.
•Ak dieťa nechce ísť do nemocnice, ale rodič by ho rád videl, ponúknime mu možnosť videohovoru resp. telefonátu.
Rozhovor o nevyliečiteľnej chorobe rodiča je náročná výzva. Ak sa podarí ju zvládnuť, zvyčajne pomôže všetkým v rodine, najmä dieťaťu. Plamienok ponúka rodičom s vážnou diagnózou konzultácie s psychológom. Ako túto informáciu môjmu dieťaťu povedať? Kedy? Kde? Do akých podrobností? Čo keď dieťa nebude chcieť ma počúvať? Čo keď sa rozplače? Čo keď ja nebudem schopná/ý rozprávať? Počas konzultácií spolu hľadáme cestu...
Kedy vyhľadať pomoc psychológa?
Rozhovor o nevyliečiteľnej chorobe rodiča je náročná výzva. Ak sa podarí ju zvládnuť, zvyčajne pomôže všetkým v rodine, najmä dieťaťu. Plamienok ponúka rodičom s vážnou diagnózou konzultácie s psychológom. Ako túto informáciu môjmu dieťaťu povedať? Kedy? Kde? Do akých podrobností? Čo keď dieťa nebude chcieť ma počúvať? Čo keď sa rozplače? Čo keď ja nebudem schopná/ý rozprávať?
Počas konzultácií spolu hľadáme cestu ako rozhovor o chorobe zvládnuť tak, aby dieťaťu pomohol.
O konzultáciu je možné požiadať vyplnením online formulára.
Ak zdravotný stav rodičia nedovoľuje osobné stretnutie, konzultácia je možná aj online.