JANKA PO STRATE MAMY PREVZALA NA SEBA VEĽA ZODPOVEDNOSTI

(detaily príbehu aj mená sú pozmenené)

Deti, ktoých rodič je vážne, nevyliečiteľne chorý, tušia alebo vedia, že čas, ktorý s ním môžu stráviť spolu, nebude dlhý. Zhoršovanie zdravotného stavu rodiča im prináša do života veľkú záťaž, ktorá sa do jeho úmrtia zvyčajne postupne zvyšuje. Úzkosť a obavy, čo sa bude diať, sú nielen pre dospelých, ale aj pre deti veľmi vyčerpávajúce. A to aj vtedy, ak „nevedia všetko“, pretože ju cítia z nás, dospelých. Čo robiť, ak cítme, že deti potrebujú aj odbornú psychologickú pomoc, ale odmietajú ju prijať...Ako deťom v tejto situácii doma pomôcť?

Psychickú záťaž detí zmierňujú blízke vzťahy

Požiadajme o pomoc a stretávajme sa s ľuďmi v rodine či okolí, s ktorými sa dieťa cíti dobre. Práve láskyplné vzťahy deťom dodávajú silu náročné obdobie zvládnuť. Pokúsme sa vcítiť  a pochopiť, čo sa odohráva v srdci aj mysli dieťaťa a potom možno sami objavíme, ako mu pomôcť. Rozhovor s psychológom nám v tom môže veľmi pomôcť. Buďme trpezliví a netlačme ani na seba, ani na dieťa.

Nie je zriedkavé, že adolescenti po strate rodiča prevezmú na seba veľa zodpovednosti, ktorú ich vrstovníci nemajú. Podobne ako Janka sa starajú o domácnosť, o svojich mladších súrodencov ako rodičia. Netrávia dostatok času s vrstovníkmi, dostatočne nerozvíjajú svoje záľuby, nemajú dostatok priestoru, aby boli „iba sami so sebou“.

 

Ak v tínedžerskom veku nemáme možnosť dostatočne objavovať svoju nezávislosť, nadväzovať nové priateľstvá, skúšať, čo nás baví a v čom sa nám darí, tento „nedostatok zážitkov“ môže mať významný dopad na kvalitu života v dospelosti. Často sa stáva, že sa v živote potom spoliehame výlučne sami na seba. Nevieme si vypýtať ani prijať pomoc, a to ani v obdobiach, keď ju skutočne potrebujeme. Život vnímame ako stresujúci a náročný, aj keď vonkajšie okolnosti tomu nemusia nasvedčovať. Odpočívať a užívať si prítomný okamih je pre nás ťažké, pretože sa sústreďujeme najmä na prácu, povinnosti a iné náročné aspekty života. Tento spôsob prežívania môže viesť k vyčerpaniu, pocitom úzkosti, nespokojnosti, osamelosti až depresii.

Tínedžeri zvyčajne neradi plačú a neradi zdieľajú svoju zraniteľnosť s dospelými. Stáva sa, že prevezmú rolu „toho silnejšieho“ v rodine. Smútok po strate rodiča potlačia a namiesto toho sa podobne ako Janka sústredia na pomoc ľuďom okolo seba. Smútok však nie je možné potláčať celý život. Skôr či neskôr ich "dobehne", zvyčajne v dospelosti, keď už nemajú dostatok energie na jeho „kontrolovanie“.

V dospelosti na nich dolieha úzkosť, smútok a hlboký pocit samoty. Sú presvedčení, že ich nikto nedokáže pochopiť a musia si vo všetkom pomôcť sami. Smútok vždy potrebuje aj svedka, niekoho, kto nás vypočuje, pochopí, „na duši pohladí“. Inak nás začne ničiť – chorobami tela a duše (depresie, panické a úzkostné poruchy).

Je mimoriadne dôležité, aby tínedžeri pomáhali s chodom domácnosti, no zároveň mali dostatok času byť „iba tínedžermi“.

 

Pomôžte im objavovať a rozvíjať ich záujmy. Povzbuďte ich k učeniu sa nového jazyka, zapojeniu do športového klubu, venovaniu sa hudbe, umeniu či iným aktivitám. Jasne im dajte najavo, že tieto činnosti sú dôležité pre ich budúcnosť a osobný rozvoj, a že nechcete, aby sa ich život točil iba okolo rodinných povinností.

 

Povzbuďte ich stretávať sa s priateľmi. Povedzte im, že priatelia sú v živote veľmi dôležití. Vysvetlite, že práve v tínedžerskom veku majú príležitosť spoznať nových ľudí a vytvoriť si vzťahy, ktoré môžu byť zdrojom podpory a radosti na celý život. Podporte ich, aby trávili čas s priateľmi a budovali si vlastný sociálny okruh.

 

 

Pravidelne vydávame články, podcasty a videá. Chceme s Vami zdieľať to, čím nás deti a rodiny obohacujú a čo sa z kníh naučiť nedá a čo sa učíme priamo od nich. Prihláste sa na odber nášho mesačného newslettra.