„Janka chcela, aby sme boli s Emkou znovu šťastní. Tak sa snažíme...“

Petrova manželka Janka zomrela na onkologické ochorenie na konci júla 2021. Ich dcérka Emka mala sedem rokov. Na Centrum smútkovej terapie v Plamienku sa Peter obrátil už v auguste. „Nechcel som niečo zanedbať,“ tvrdí dnes.

Peter dostal kontakt na Plamienok od lekárky z mobilného hospicu pre dospelých, ktorá v posledných týždňoch pred Jankiným odchodom chodila ku nim domov. „Neregistroval som, čím sa Plamienok zaoberá. Po manželkinej smrti som však začal googliť a zistil som, že Plamienok sa venuje aj smútkovej terapii a pomáha deťom aj ich rodičom, ktorí stratili blízkych. Ohlásil som sa im hneď, pretože som nechcel niečo prehliadnuť, zanedbať. Chcel som vedieť, ako mám postupovať a najmä som chcel pomôcť Emke“ spomína Peter. Na Plamienok sa obrátil už v prvých týždňoch po Jankinom odchode- v čase, keď mnohí rodičia, ktorí stratia partnera, nemajú na podobný krok ešte silu. „Prvé stretnutie v Plamienku si naozaj ani veľmi nepamätám,“ spomína dnes Peter na ťažké chvíle. „Viem, že po niekoľkých telefonátoch sme sa stretli s pani riaditeľkou a ona nám odporučila dve psychologičky z Centra smútkovej terapie. Jedna sa venovala Emke, druhá sa rozprávala so mnou. Chodievali sme za nimi v rovnakom čase, nemusel som teda v tom čase riešiť starostlivosť o Emku, alebo ju len čakať,“ hovorí Peter. „S individuálnou terapiou sme nezačali preto, že by som si u Emky všimol nejaké prejavy smútku, ktoré by sme nevedeli zvládnuť. Pravdupovediac, v tom čase som ja sám nevedel, čo budeme robiť ďalej a ako budeme žiť. Hľadal som odbornú pomoc skrátka preto, aby som niečo neopomenul,“ tvrdí. Peter hovorí, že aj jeho Emka rada chodievala na individuálne terapie. „Nikdy nepovedala- tatinko, už tam nechoďme. Naopak, vždy sa tešila, cítila sa tam dobre. Ja som mohol počas terapií hovoriť to, čo som chcel a potreboval vtedy zo seba dostať. Uvedomoval som si, že aj ja potrebujem pomoc.“

Peter aj Emka sa neskôr zúčastnili skupinových stretnutí pre dospelých aj deti, ktoré takisto boli v rovnakom čase. „Bolo to v mnohom iné. Každé stretnutie bolo zamerané na nejakú tému týkajúcu sa smútenia. Uvedomoval som si, že každý človek, ktorý tam je, prežil niečo podobné ako my. Že nie sme jediní. A vnímal som, že aj ľudia, ktorí stratili blízkeho skôr ako my, a pomoc vyhľadali povedzme až po dvoch rokoch, neboli na tom lepšie ako my. To ma ešte utvrdilo v tom, že osloviť Plamienok bolo dobré rozhodnutie,“ konštatuje Peter. Pred prvým stretnutím v skupine nevedel, čo ho čaká, no obavy nemal. „Neriešil som strach ani ostych. Bol som prekvapený, že súčasťou stretnutí bola tvorba. Nemaľoval som možno od základnej školy. Pamätám si, že sme mali nakresliť „niečo medzi smútkom a radosťou.“ Mne sa na tom výkrese nezdalo nič výnimočné, pani riaditeľka však tvrdila, že tá kresba je úžasná,“ pousmeje sa. Emka si podľa jeho slov našla na skupinových stretnutiach kamarátky a rovnako ako jemu jej tiež pomáhal pocit, že nie je jediná, ktorá stratila rodiča. Na víkendovom stretnutí smútiacich rodín, ktoré tiež zažili, sa stretli s rodinami z celého Slovenska, ktoré stratili blízkeho. „Priznám sa, že pre mňa nebolo ľahké počúvať ich príbehy. Nemám problém hovoriť o svojej strate, no na tom stretnutí bolo niekoľko chvíľ, ktoré boli pre mňa naozaj náročné. Zažili sme pekný výlet, spoločné aktivity...Chvíľami však bolo ťažké naplno si uvedomovať, že všetkým nám zomrel niekto, koho sme milovali...“

Peter tvrdí, že si nevie predstaviť mesiace po Jankinej smrti bez pomoci Plamienka. „Cítil by som to tak, že som neurobil nič pre svoje dieťa a pre seba. Určite by som tak či tak niekde hľadal pre nás pomoc. Smútok sa nedá odložiť. Len by sa nabaľoval a bolo by to stále horšie. Celé mesiace po Jankinej smrti som bol doma, do práce som sa vrátil až v marci. To mi tiež pomohlo. Učil som sa, ako žiť bez Janky. Ako byť zrazu otcom i mamou zároveň,“ spomína Peter. Zároveň však tvrdí, že toto obdobie mu dalo aj čas byť sám so sebou. „Chodili sme do Plamienka, začal som behávať, aby som si vyvetral hlavu, začal som čítať knihy, snažil som sa nezanedbávať telo, ani ducha.

Peter sa spoločnosti iných ľudí nevyhýbal, no tvrdí, že on sa rozhodoval, s kým chce tráviť svoj čas. „Už keď Janka ochorela, preriedil sa nám okruh priateľov. Po jej odchode som bol iba s ľuďmi, ktorí mi chceli byť nablízku a byť mi oporou. Títo ľudia v mojom okolí sa naozaj snažili mi pomáhať a bola to úprimná, nezištná pomoc. Veľmi mi pomáhalo o svojich pocitoch s nimi rozprávať. Niekedy mi pomohlo aj to, že som sa ráno zobudil, malá išla do školy, a nerobil som nič. Mesiac po Jankinom odchode sme išli s rodičmi na dovolenku na Cyprus. Cez deň sa to dalo zvládnuť, večer to však bolo ťažké. S blízkymi priateľmi som komunikoval, a to ma naštartovalo. Vždy mi niekto z nich napísal, ako by to tak malo byť. Keď Janka zomrela, prišlo mi možno aj dvesto správ - zavolaj, napíš, keď budeš potrebovať, blabla...Nikdy som nikomu nenapísal a nezavolal. Skutočne sa mi ozvalo len zopár ľudí, ale tí mi naozaj chceli pomôcť. Hovoril som si - si na dne, ale neutop sa v tom…Po niekoľkých mesiacoch som sa vrátil do práce.“

Peter hovorí, že by odporúčal pomoc Plamienka všetkým rodinám detí, ktoré stratili blízkeho. „Je dôležité, aby nezostali sami a neutápali sa v smútku. Ak človek zostane dlhodobo v takomto stave, nepomôže to jemu, a trpia aj jeho deti. Veľakrát som sa vyplakal, aj s Emkou. Pomáha dať emócie von a podeliť sa o svoj smútok.

Peter hovorí, že dnes mu robí radosť najmä jeho dcéra. „Ona je pre mňa hnacím motorom. S Jankou som bol 20 rokov. Bol to môj prvý vážny vzťah, ktorý prerástol do manželstva. Pred smrťou mi povedala, aby sme boli znovu šťastní . Aby som si našiel novú ženu a nech dobre Emku vychovám. Ťažko sa mi to vtedy počúvalo. No práve to ma po jej odchode nútilo ísť ďalej, bojovať a hľadať šťastie pre seba i Emku každý deň. Hovorím si, že Janka to tak chcela. A tak sa snažím...“

Poskytovanie bezplatnej terapeutickej pomoci Plamienku umožňujú finančné príspevky darcov. Podľa údajov Centra smútkovej terapie jedna konzultácia s psychológom stojí 25 eur, jedna hodina individuálnej terapie pre dieťa i dospelého 35 eur. Rodinné stretnutie s psychológom má cenu 80 eur, 1 víkendové stretnutie pre jednu smútiacu rodinu stojí 800 eur. Jedno skupinové stretnutie pre 8-12 detí stojí 200 eur a jeden deň pre jedno dieťa v letnom terapeutickom tábore 80 eur.
V našom Centre smútkovej terapie poskytujeme bezplatnú terapeutickú pomoc rodinám s deťmi, ktoré stratili rodiča alebo súrodenca. Pomoc Plamienka pre deti a rodiny bezplatná. Podporte nás a pomôžte smútiacim deťom znovu objaviť farby života. ĎAKUJEME