Fakty a mýty o paliatívnej starostlivosti.

Vedeli, ste  že pallium je latinský názov pre plášť, ktorým prikrývali  pocestných, ktorí zavítali do hospicu? Hospice boli totiž domy, ktoré poskytovali takýmto pocestným strechu nad hlavou. A tak to vlastne zostalo doteraz. Hospic by mal byť láskyplným miestom prijatia, starostlivosti a odpočinku - nech sa nachádza kdekoľvek. Paliatívna starostlivosť by stále mala byť plášťom, ktorý človeka celého prikryje a zahrnie všetky jeho potreby. Paliatívna starostlivosť nie je totiž len medicína, ale aj psychológia či sociálna pomoc a duchovné sprevádzanie.  Eva Danečková má s paliatívnou  starostlivosťou Plamienka osobnú skúsenosť. Jej dcéra Saška, ktorá mala od šestnástich rokov onkologickú diagnózu, zomrela pred niekoľkými rokmi. Čas, ktorý jej zostával, mohla aj vďaka Plamienku stráviť doma so svojou  rodinou. "Mali sme to šťastie, že doktorku Máriu Jasenkovú z Plamienka sme poznali ešte ako jednu z lekárok na detskej onkológii. Nadviazanie vzťahu bolo teda jednoduchšie a o Plamienku som si mnohé informácie prečítala oveľa skôr, než sa nás paliatívna starostlivosť začala týkať," hovorí Saškina mama. Mobilný hospic Plamienka však nie je určený len pre deti choré na rakovinu, ako si mnohí nesprávne myslia. "Detí s onkologickými diagnózami je stále menej, pretože sú našťastie pomerne dobre liečiteľné. Paliatívna starostlivosť sa dnes týka najmä detí s neonkologickými diagnózami," vyvracia tento mýtus v podcaste MUDr. Jasenková. "Neonkologických diagnóz je naopak veľmi veľa. Tieto deti sú chronicky choré a ich rodičia nás v niektorej etape ochorenia požiadajú o pomoc. Často sa stáva, že dieťa sa stabilizuje, rodičia už vedia, čo robiť, aby nebolo často v nemocnici a my ich zo starostlivosti prepustíme. Niektorí sa k nám vrátia, ak sa stav dieťaťa opäť zhorší, možno len dočasne. Starostlivosť Plamienka teda pre väčšinu detí rozhodne nie je "konečnou stanicou", ako sa mnohí ľudia stále nesprávne domnievajú," hovorí MUDr.Jasenková.

Eva Danečková si spomína na čas strávený v nemocnici ako čas čakania na to, kedy už pôjdu domov. "Nikto tam nechcel byť ani o hodinu dlhšie, než musel. Aj keď vedel, že sa tam znovu vráti. Doma je doma a byť tam čo i len chvíľu sa oplatilo. Dnes ďakujem osudu za to, že sme sa rozhodli pre Plamienok. Myslím si, že nič lepšie som urobiť nemohla. A dúfam, že to tak bolo aj z pohľadu mojej dcéry. Mohla byť vo svojej izbe, vo svojej posteli, medzi svojimi. Doma. Dnes som šťastná, že som jej to mohla dopriať."