Čo sa dá zažiť, keď nám zostáva pár mesiacov života
„Chcem ísť cez víkend s kamarátmi do Bratislavy na koncert“, hovorí Kristián, 16 ročný mladík, ktorého sme prijali do domácej starostlivosti Plamienka po tom, čo lekári v nemocnici dospeli k záveru, že jeho rakovina sa už nedá vyliečiť. „Nikam v tomto stave nepôjdeš“, namieta mama. „Bojím sa o Teba. Čo keď sa Ti pohorší, kto Ti pomôže?“ Kristián sa hnevá a nástojí, že sa mu nič nestane. A ja ako lekár v duchu premýšľam. Ak by sme Kristiána doma navštívili ešte v piatok, skontrolovali jeho zdravotný stav a upravili liečbu bolesti, možno by predsa len na koncert mohol ísť. Napríklad so starším bratom a jeho frajerkou. Potrebné lieky by si mohol zobrať so sebou a ak by sa niečo dialo, ozvali by sa. V Plamienku sme k dispozícii 24 hodín denne 7 dní v týždni. Intuícia mi hovorí, že koncert zvládne.
Kristián strávil doma, v starostlivosti Plamienka, 3 mesiace. Chodievali sme za ním, za jeho mamou a súrodencami každý týždeň. Neskôr, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, každý druhý deň. Kedykoľvek cez deň aj v noci mohol zavolať lekárovi, ktorý mu poradil alebo ho spolu so zdravotnou sestrou navštívil a pomohol priamo doma. Hneď pri prvej návšteve sme mu priniesli krabicu liekov, zdravotného materiálu a základné prístroje: kyslíkový koncentrátor, odsávačku a matrac proti preležaninám. Máme tak istotu, že odborná pomoc doma je rýchlo dostupná.
Kristián na koncerte aj s bratom nakoniec bol. Tancoval s vrstovníkmi či vrstovníčkami a zabával sa. Na viac sme sa nepýtali. Nestihol posledný vlak z Bratislavy a tak si po pol noci objednal taxík, ktorý zaplatil maminou kreditnou kartou. 100 km z Bratislavy domov taxíkom niečo stojí. Ale cena taxíka sa nevyrovná cene zážitku z posledného koncertu, na ktorom bol.
Keď zistíme, že času je málo, život zvyčajne naberie na intenzite. Nestíhame termíny, pracujeme cez víkendy, naháňame sa. A s tými, ktorí sú nám najbližší, paradoxne trávime málo času. Nevyliečiteľne choré deti v Plamienku nám často odkazujú: Keď času je málo, hľadajme život a zdieľajme ho s ľuďmi, ktorých máme radi.
Plamienok je nezisková organizácia, ktorá sa stará o nevyliečiteľne choré deti doma. Bezplatne im poskytuje odbornú zdravotnú a psychologickú pomoc. Poskytuje psychologické poradenstvo deťom a rodinám, ktoré stratili blízkeho.
Od roku 2002 Plamienok bezplatne pomohol doma žiť 225 nevyliečiteľne chorým deťom.
Kristián strávil doma, v starostlivosti Plamienka, 3 mesiace. Chodievali sme za ním, za jeho mamou a súrodencami každý týždeň. Neskôr, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, každý druhý deň. Kedykoľvek cez deň aj v noci mohol zavolať lekárovi, ktorý mu poradil alebo ho spolu so zdravotnou sestrou navštívil a pomohol priamo doma. Hneď pri prvej návšteve sme mu priniesli krabicu liekov, zdravotného materiálu a základné prístroje: kyslíkový koncentrátor, odsávačku a matrac proti preležaninám. Máme tak istotu, že odborná pomoc doma je rýchlo dostupná.
Kristián na koncerte aj s bratom nakoniec bol. Tancoval s vrstovníkmi či vrstovníčkami a zabával sa. Na viac sme sa nepýtali. Nestihol posledný vlak z Bratislavy a tak si po pol noci objednal taxík, ktorý zaplatil maminou kreditnou kartou. 100 km z Bratislavy domov taxíkom niečo stojí. Ale cena taxíka sa nevyrovná cene zážitku z posledného koncertu, na ktorom bol.
Keď zistíme, že času je málo, život zvyčajne naberie na intenzite. Nestíhame termíny, pracujeme cez víkendy, naháňame sa. A s tými, ktorí sú nám najbližší, paradoxne trávime málo času. Nevyliečiteľne choré deti v Plamienku nám často odkazujú: Keď času je málo, hľadajme život a zdieľajme ho s ľuďmi, ktorých máme radi.
Plamienok je nezisková organizácia, ktorá sa stará o nevyliečiteľne choré deti doma. Bezplatne im poskytuje odbornú zdravotnú a psychologickú pomoc. Poskytuje psychologické poradenstvo deťom a rodinám, ktoré stratili blízkeho.
Od roku 2002 Plamienok bezplatne pomohol doma žiť 225 nevyliečiteľne chorým deťom.