Čo povedať dieťaťu, ktoré stratilo blízkeho, pred návštevou psychológa v Plamienku?

Návšteva psychológa môže byť pre deti veľkým neznámom. Deti, ktoré stratili blízkeho človeka, môžu byť viac ustráchané, môžu emocionálne výraznejšie reagovať na zmeny alebo byť viac utiahnuté ako zvyčajne. Taktiež môžu citlivejšie reagovať v novom, neznámom prostredí.

Otázky ako: „Kam to ideme?“, „Čo tam budem robiť?“, „Čo sa ma budú pýtať?“, „Čo to vôbec znamená, že ideme do Plamienka k pani psychologičke?“ „Čo keď nebudem chcieť o niečom hovoriť?“ alebo im podobné, môžu napadnúť deťom, keď im poviete o stretnutí so psychológom v Plamienku. Deti si môžu predstaviť, že to bude ako u pani doktorky alebo, že budú na stretnutí musieť iba sedieť a odpovedať na rôzne otázky, či rozprávať len o ich blízkom, ktorý im chýba.

Deti môžu pociťovať strach a obavy z neznámeho prostredia a novej situácie, ktoré návšteva psychológa vyvoláva. Niekedy môžu takéto stretnutie preto odmietnuť. Alebo sa snažia presvedčiť rodiča, že sa cítia dobre, nič im nie je, a pomoc nepotrebujú.  Aj pre nás dospelých nie je vždy jednoduché otvoriť sa.

 

1. Povedzte mu komu Plamienok pomáha: „Do Plamienka chodia nielen deti, tínedžeri, ale aj rodičia, ktorí niekoho, koho mali veľmi radi, stratili.“

2. Vysvetlite, prečo chcete, aby dieťa s Vami išlo na konzultáciu s psychológom Plamienka . „Po strate maminy, tatina, brata, sestry... je nám obom smutno, chcela by som, aby Tebe aj mne v Plamienku pomohli a mali sme sa časom lepšie, aj Ty, aj ja.”

3. Povedzte mu, že možno pomoc prijmete aj Vy: “Na konzultáciu pôjdem aj ja. Ak mi odporučia, aby som aj ja chodila k pani psychologičke, budem chodiť tiež.” Dávate tak dieťaťu príklad, že v ťažších časoch v živote je dobré požiadať o pomoc.

4. Povedzte mu, ako konzultácia môže prebiehať: „Najprv budeme ty a ja spolu s pani psychologičkou a budeme sa rozprávať. Môžeš nás iba počúvať. Potom na chvíľku budeš s pani psychologičkou sám/sama. Zahráte sa spolu, alebo budete si kresliť, maľovať, niečo zo stavebnice postavíte, možno sa porozprávate. Na tomto stretnutí sa navzájom trošku spoznáte. Uvidíš, ako sa Ti bude páčiť. Ak nebudeš chcieť odo mňa odísť, ak sa nebudeš chcieť rozprávať alebo hrať, nemusíš. Nebudeme tam dlho, stretnutie trvá 30-45 minút.“

5. Povzbuďte dieťa, aby ste spolu dali šancu aspoň jednému takémuto stretnutiu a potom sa môžete spolu rozhodnúť. „Vyskúšajme to spolu, a potom spolu uvidíme, nemusíme tam chodiť pravidelne.

 

Často sa nám stáva, že deti po prvom stretnutí povedia, že sa im v Plamienku páčilo a prídu aj nabudúce. Počas stretnutí sa snažíme o to, aby sme si s každým dieťaťom vytvorili vzťah, ktorý je založený na vzájomnej dôvere a pocite bezpečia. Ten je potom pre nás základom ďalšej terapeutickej práce.