Ako hovoriť s adolescentom po strate blízkeho

Pomôcť tínedžerom nie je ľahké, pretože neradi ukazujú svoju zraniteľnosť, ani pred priateľmi, ani pred dospelými. Neradi zdieľajú smútok a neradi o ňom hovoria. Tínedžeri hľadajú nezávislosť a nemajú radi, keď im dospelí pomáhajú. Partnermi sú pre nich rovesníci, ich kamaráti a partia. Smútok po strate blízkeho je však výnimkou, pretože bez pomoci dospelých ho zvládnuť nedokážu. Ich vrstovníci totiž zatiaľ nemajú kapacitu ani životné skúsenosti, aby im mohli byť oporou. Takmer nikto z nich totiž ešte stratu veľmi blízkeho človeka nezažil a sú vo veku, keď hľadajú silu, a nie zraniteľnosť.

Ako  pristupovať k smútiacemu tínedžerovi? 

• Neklaďte mu otázky typu: Ako sa máš? Si smutný? Ako ti môžem pomôcť? Mal si ťažký deň?
• Hovorte s ním priamo, v súkromí. Pristupujte k nemu láskyplne, no rozhodne.
• Povedzte mu o najčastejších mýtoch o smútení, ktoré tínedžeri považujú za pravdivé. Zároveň spomeňte fakty o smútení, ktoré skutočne platia.

• Opýtajte sa, či pozná človeka, ktorý vie podľa neho veľa o smútení a o smrti. Podporte ho, aby toho človeka kontaktoval. Spočiatku je možno lepšie urobiť to mailom či esemeskou, pre adolescentov je to ľahšie, než osobný kontakt.  
• Povedzte mu, že v skupinách Plamienku môže stretnúť chalanov a baby v jeho veku, ktorí tiež stratili blízkeho. Skupiny vedú skúsení psychológovia.
• Adolescenti sa často boja, že budú musieť hovoriť o smrti. Povedzte mu, že v skupinách Plamienka sa rozpráva o mnohých veciach - o tom, ako chceme žiť, ako robíme v živote rozhodnutia, o priateľstvách a aj o stratách. O tom, čo nás baví a čo nám pomáha.
• Podporte kreativitu adolescenta. Mnohí majú rôzne talenty a radi sa vyjadrujú kreatívnym spôsobom. Píšu básne, poviedky, hrajú na hudobný nástroj, v kapele, maľujú, robia grafitti. Takto môžu vyjadriť aj smútok a to, čo cítia po strate. Povzbuďte ich, zaujímajte sa o ich tvorbu a oceňte ich.
• Podporte adolescenta, aby si písal denník. Aj keď ho s nikým nebude zdieľať, je to spôsob ako sa môže vyjadriť a premýšľať o tom, čo sa v ňom deje.
• Povedzte mu v súkromí, priamo, láskyplne a pevne, že sa o neho obávate a že by ste chceli, aby sa mal lepšie. Povedzte mu, čo konkrétne vás znepokojuje... Navrhnite mu odbornú pomoc, svoje znepokojenie však formulujte tak, aby nemohol odporovať (Na konštatovanie „si veľmi smutný“ môže odpovedať “ja vôbec nie som smutný“. Skúste povedať skôr: “Mám pocit, že si často smutný, tak ťa teraz vnímam..." Zameriavajte sa však radšej na fakty, než na popisovanie emócií.

• Myslím si, že je dobrý nápad navštíviť miesto, kde sa špecializujú na pomoc ľudom po strate blízkeho.
• Možno sa Ti tam nechce ísť a ani tá predstava Ti nie je príjemná, ale navrhujem, aby si to raz vyskúšal a potom sa môžeš rozhodnúť.
• Celý život je risk a ja sa prihováram, aby si teraz riskoval a skúsil to.
• Premýšľaj o tom, navrhnem to aj Tvojmu otcovi/mame a po nejakom čase sa môžeme porozprávať, čo urobiť, aby Ti to naozaj pomohlo.

Adolescenti sú zraniteľní, zároveň však dokážu veľmi dobre zvládať zmeny a vnútorne rásť. Dospievajúci ľudia sa nachádzajú v životnom období, keď sa snažia odpútať od rodičov. Práve preto im aj človek z blízkeho okolia v tomto čase môže pomôcť, dokonca viac než rodič. Pedagóg, či iný dospelý, ktorému adolescent dôveruje a ktorý ho v období po strate blízkeho človeka sprevádza, môže navždy zmeniť jeho život.

Plamienok ponúka skupinové terapeutické stretnutia pre tínedžerov vo veku 12-18 rokov, ktorí stratili svojho súrodenca, rodiča alebo inú veľmi blízku osobu.  

Prihlášku nájdete TU.