Ako hľadať po strate blízkej osoby v práci novú rovnováhu?

Vrátiť sa do práce po strate blízkej osoby nebýva jednoduché. Niekedy je smútok tak silný, že na prácu nezostáva síl, nedokážeme sa sústrediť a pracovať tak, ako kedysi. Náš výkon klesá, naša spokojnosť so samým sebou sa zhoršuje. Nie zriedka nám ľudia, s ktorými sme roky spolu pracovali, nerozumejú. Ich otázky, správanie či energia, ktorú vyžarujú, nás môžu prekvapujúco zaťažovať. Uvedomíme si, že sa im vyhýbame a viac vnímame našu osamelosť. Niekedy nám práca po strate blízkeho prestáva dávať zmysel, prestáva nás napĺňať. To, čo kedysi bolo pre nás motivujúce, nás viac neoslovuje.

Rodičia, ktorí stratili dieťa, manžela, manželku, partnera, partnerku a ktorým v Plamienku v Centre smútkovej terapie ponúkame bezplatnú psychologickú pomoc, nás obohacujú. Pomáhajú nám objavovať pestrosť a nové perspektívy života aj smútku. Dodávajú nám odvahu urobiť v živote zmenu, ktorej sa bojíme a ktorá nám otvorí nový životný priestor. Čo nás o práci po strate blízkeho naučili?

Obdobie po strate blízkeho, keď sú vlny smútku a bolesti hlboké a veľmi vyčerpávajúce, trvá zvyčajne mesiace, niekedy aj roky. Potrebujeme preto hľadať to, čo nám pomáha ich zmierniť. Práca nám môže na chvíľu pomôcť na stratu nemyslieť. Ak sa nám podarí v primeranej miere pracovať a počas dňa sa sústrediť aj na niečo iné ako iba to, že nám blízky veľmi chýba, na chvíľu si môžeme od smútku „oddýchnuť“. Práca nám môže pomáhať čiastočne regulovať intenzitu smútku a bolesti. Extrémy v živote zvyčajne dlhodobo nepomáhajú. Ak práci venujeme veľa času, aby sme „unikli“ od bolesti a smútku, po pár týždňoch či mesiacoch sa cítime veľmi zle – vyčerpaní, vyhoretí, bez energie ďalej pracovať. Doprajme si preto čas na zastavenie a vnímajme čo nám práca do vnútorného života prináša.

Smútok po strate blízkeho nám môže do života vnášať vnútornú dezorganizovanosť a prázdnotu. V noci nespíme a cez deň sme unavení a ospalí. Nemáme energiu starať sa o seba. Nezáleží nám, čo si oblečieme, v čom spíme, čo konzumujeme. Práca a stretávanie sa s ľuďmi nás núti aspoň v základoch starať sa o seba a dáva nášmu smútku mantinely. Musíme ráno vstať, umyť sa, obliecť, vyjsť z domu, zapnúť mobil, počítač, stretnúť sa ľuďmi, dodržiavať deadliny, premýšľať aj o iných témach. Tým neponúkame deštruktivite, ktorú smútok podporuje, celý náš vnútorný život. Práca nám môže pomôcť, aby nás smútok extrémne neničil.

Život je plný paradoxov. To, čo niekomu pomáha, inému škodí. Niekedy môže byť práca po strate blízkeho viac zaťažujúca ako nápomocná. Ak je náš smútok veľmi hlboký a naše energetické rezervy sú malé, práca nás zaťažuje a zhoršuje mieru nášho vyčerpania. Vtedy pomáha, ak je oddych a načerpanie síl našou prioritou. Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. Dlhodobý pobyt doma, „dlhodobý oddych a izolácia“ v konečnom dôsledku odoberajú energiu a sú signálom, že potrebujeme odbornú pomoc.

Po strate blízkej osoby, dieťaťa, súrodenca, manžela, manželky, partnera, partnerky už nikdy nebudeme takí, akí sme bývali. Na pracovisku zvyčajne nemáme chuť vysvetľovať všetkým, čo sa stalo a čo prežívame, ani netúžime po podpore všetkých kolegov a kolegýň. Zo skúseností ale vieme, že tváriť sa, že sa nič nestalo a že všetko je ako predtým, býva viac zaťažujúce. Pomôže, ak si pred návratom do práce premyslíme ako kolegom a kolegyniam povieme, čo sa stalo. Môžeme to urobiť my, sami, osobne či mailom, môžeme poprosiť šéfa, či iného kolegu alebo kolegyňu, aby to urobili za nás. Po strate blízkeho sme navždy iní a preto sa často menia aj naše vzťahy v práci. Možno pocítime podporu od ľudí, od ktorých sme ju nečakali. Možno ľudia, ktorí nám pred stratou boli blízki, sa nám budú vzďaľovať. Prijmime tieto zmeny. Povedzme kolegom, čo nám vo vzťahoch nevyhovuje. Prijmime od nich podporu, ktorá nám pomôže.

Stáva sa, že to, čo sme v práci vnímali ako dôležité a motivujúce, môže po strate blízkeho stratiť význam. Miera finančného zisku firmy, vysoký plat a odmeny nás už nemusia motivovať tak, ako kedysi. Zvyčajne si uvedomujeme, že to, na čom nám záleží, sú vzťahy s ľuďmi, ktorí sú pre nás dôležití. Tráviť s nimi čas môže mať väčšiu hodnotu ako tisíce eur na účte. Niekedy sa stane, že po strate blízkeho máme potrebu zmeniť oblasť, v ktorej pracujeme. Aktuálna práca nás nenapĺňa. Nechajme toto rozhodnutie v nás postupne dozrieť. Doprajme si čas smútiť, a prežiť, aké to je byť zraniteľný a prijať podporu a pomoc. Nechajme si čas, aby sme vnútorne dozreli a načerpali silu. Až potom dokážeme efektívne pomáhať iným.

Naše potreby sa po strate blízkeho menia. Vnímajme ich a buďme k sebe úprimní. Dlhodobé pracovné voľno alebo naopak extrémna pracovná vyťaženosť nám málokedy pomáhajú. Zvážme, koľko práce nám skutočne pomáha. Buďme so sebou trpezliví. Poďakujme kolegom a kolegyniam, ktorých prítomnosť nám pomáha. Nebojme sa v práci požiadať o pomoc, o úpravu úväzku či požiadať o pracovné voľno. Nebojme sa zmeniť prácu, ak cítime, že nám táto zmena pomôže.

V Plamienku ponúkame deťom, ktoré stratili rodiča alebo súrodenca a ich najbližším, ako aj rodičom, ktorí stratili dieťa bezplatnú konzultáciu s psychológom.

Pravidelne vydávame články, podcasty a videá. Chceme s Vami zdieľať to, čím nás deti a rodiny obohacujú a čo sa z kníh naučiť nedá a čo sa učíme priamo od nich. Prihláste sa na odber nášho mesačného newslettra.

Bezplatne pomáhame deťom, ktoré stratili rodiča alebo súrodenca a ich najbližším, a tiež rodičom, ktorí stratili dieťa, aby plnšie vnímali farby života. Podporte nás, prosím, pravidelným mesačným príspevkom 10 eur. Ďakujeme.