6 tipov ako žiť a smútiť zároveň. (1. časť)
Príroda je naša veľká učiteľka. Počas jedného roka sa v nej udeje toľko zmien ako v našom živote od narodenia až po jeho koniec, smrť. Je jeseň, životný cyklus končí, aby na jar znovu začal. Máme aj my možnosť vrátiť sa k všetkému, čo v našom živote skončilo či končí. Máme možnosť dotknúť sa smútku v našej duši.
Príjmite od nás pár myšlienok a tipov, ako sa smútku v duši za blízkym dotknúť tak, aby nás posunul k životu, aby nás nezničil a aby sme nezatrpkli. Veríme, že aspoň niektoré z nich vám pomôžu na Vašej ceste.
1. Dovoľte si smútiť, je to jediná cesta ako dospieť k úľave. Dovoliť si smútiť znamená priznať si, že sme slabí, zraniteľní. Každý, bez ohľadu na to, ako je silný a nezávislý, potrebuje z času na čas pomoc – ucho, ktoré ho vypočuje alebo rameno, na ktorom sa môže vyplakať. Dovoliť si smútiť znamená dopriať si čas a priestor k prežívaniu bolesti, aby sme mali možnosť znovu uvidieť svetlo.
2. Hľadajte ľudí, ktorí sú Vám blízki a zdieľajte s nimi svoje trápenie. Sme rôzni, máme rôznu potrebu deliť sa o trápenie a navyše táto potreba sa môže v čase meniť. Počúvajme svoj vnútorný hlas. Bojovať nasilu o samote nie je hrdinstvo. Ľudia, ktorí prežili stratu svojho dieťaťa alebo inej milovanej osoby, dokážu pochopiť hĺbku bolesti a poskytnúť podporu.
3. Nebojte sa vyslovovať meno Vášho blízkeho, ktorého ste stratili. Podeľte sa o svoje spomienky. Tí, ktorí už nemôžu byť s nami, žijú v našich spomienkach. Spomínajte akým nezbedníkom a statočným bojovníkom Vaše dieťa bolo, čo ste spolu zažili. Spomínajte ako ste sa s Vašim partnerom či manželom zoznámili, ako ste spolu chodili, čo ste spolu zažili. Čo Vaše dieťa alebo partner milovali, čo im prinášalo radosť, čoho sa báli, ako sa trápili. Rozprávajte aj o tom, ako odchádzali z tohto sveta. Nebráňte sa slzám, sú uzdravujúce. K spomienkam sa vracajte, rozprávajte, keď cítite potrebu o nich hovoriť. Potláčaním sa bolestné spomienky nedajú vymazať. Až ich precítenie a prijatie umožní reagovať na nové výzvy, ktoré prinesie život. Príde čas, keď radosť z toho, že máte tieto spomienky, bude väčšia ako bolesť, že sa už nikdy nevrátia.
4. Vyjadrujte svoje pocity. Ak ste nahnevaní, hnevajte sa. Ak sa Vám chce plakať, plačte.
Plač prináša úľavu a uvoľňuje bolesť. Plačte o samote aj so svojimi blízkymi. Ak sme sa spolu dokázali smiať, prečo nemôžeme spolu plakať?
5. Buďte so sebou trpezliví, smútenie vyžaduje čas.
6. Píšte, možno len pre seba a možno aj pre iných.
- Píšte si denník, píšte o tom, ako je Vám ťažko, čo prežívate a o čom premýšľate, čo Vás trápi a čo Vám prináša radosť.
- Píšte blog, na ktorom budete spomínať a Vaše spomienky môžu obohatiť aj iných,
- Napíšte životopis Vášho dieťaťa či životného partnera, aby jeho život zostal s nami.
- Píšte poviedky a básničky, ktoré sa viažu k Vášmu prežívaniu a spomienkam.
- Píšte listy a maily tým, ktorí Vás majú radi a sú pripravení byť s Vami.
Ak píšete svoj blog, pošlite nám ho, alebo ho zverejnite aj na našej Fb skupine. Ďakujeme.
MUDr. Veronika Jandová
20.10.2019