10 vecí, ktoré by si smútiace deti priali, aby sme vedeli

Ponúkame Vám 10 dôležitých informácií, ktorým dospelí často neveria. Deti sú síce zraniteľné, ale nie sú slabé. Zvládnu bolesť zo straty ak jej rozumejú a  cítia sa milované.  

Deti chcú, aby ste im hovorili pravdu.  

Pravda po strate blízkej osoby je pre deti síce bolestná, ale bez nej sa bolesť a smútok budú vo vnútri  dieťaťa hromadiť. Ak deti nepoznajú pravdu, trpia v  konečnom dôsledku viac a  dlhšie. Hovorte so smútiacimi deťmi pravdivo. Zohľadnite vek, celkovú vyspelosť dieťaťa, okolnosti straty blízkeho.  Na otázky odpovedajte čo najúprimnejšie. 

Smútiace deti si chcú byť isté, že vždy tu bude niekto, kto sa o ne postará 

Deti sa často trápia, že môžu stratiť aj ďalšiu blízku osobu a  to najmä vtedy, ak stratia jedného z  rodičov alebo inú blízku osobu, ktorá sa o  dieťa priamo starala. Uistite ich opakovane, že v  ich živote vždy bude niekto, kto sa o  nich postará. 

Deti by chceli, aby ste vedeli, že aj ich smútok je dlhotrvajúci 

Nielen dospelí ale aj deti smútia dlhodobo. Za najbližšími osobami smútia do konca života. Rovnako ako my dospelí, ani deti sa nedokážu „cez stratu len tak preniesť“. Prejavy aj intenzita smútku sa vekom v  súvislosti  s ich dozrievaním menia.  

Deti sa so zármutkom často vyrovnávajú prostredníctvom hry 

Deti vyjadrujú svoju bolesť a  smútok v  hre. Využívajú hru na vyjadrenie svojho smútku a  zároveň sa dokážu od neho na chvíľu odpútať.

Smútiace deti by chceli, aby sme vedeli, že osoba, ktorú stratili, im bude navždy chýbať 

Ľudia zomierajú, ale láska pretrváva. Dieťaťu bude človek, o  ktorého prišli, chýbať až do konca života. Potrebujú spomínať a  vyjadrovať svoj smútok. Potrebujú cítiť, že ich počúvame.  

Deti chcú často hovoriť o  svojom príbehu alebo o  osobe, ktorú stratili 

Deťom pomáha, keď môžu rozpovedať svoj príbeh a  zdieľať svoje spomienky. Smútiace deti nechcú zabudnúť na človeka, ktorý zomrel. Prajú si, aby ani ostatní na toho človeka nezabudli.  

Každé dieťa smúti inak 

Každé dieťa prechádza vlastnou cestou zármutku a  táto cesta je jedinečná. Niektoré deti navonok prejavujú svoj žiaľ viac a  niektoré menej. Súrodenci často smútia odlišne hoci pochádzajú z  rovnakej rodiny. Pomáha im, ak rešpektujeme smútok každého z nich.  

Deti sa často cítia vinné 

Deti sa často obviňujú sa za to, že ich blízky zomrel. A  to aj napriek tomu, že pocity viny nie sú odôvodnené a založené na realite. Potrebujú od nás uistenie, že oni smrť blízkeho nezavinili. 

Aj keď sa možno deti pretvarujú, to, čo naozaj cítia, je smútok 

Deti sa môžu často cítiť smutné, nahnevané, zmätené alebo vystrašené. Niekedy nevedia, ako tieto emócie vyjadriť, alebo bolesť je taká veľká, že sa správajú,  akoby sa nič nedialo.  

Ak si nie ste istí, čo dieťa potrebuje, opýtajte sa ho 

Spýtajte sa dieťaťa, ako by ste mu mohli pomôcť. Overte si, či chce hovoriť o  osobe, ktorú stratilo. Očakávajte, že odpoveď na túto otázku môže byť nepredvídateľná a  zdanlivo nezrozumiteľná. Skúste nájsť spôsob, akým sa dieťaťu priblížiť tak, aby Vás pustilo do svojho vnútorného sveta. Možno hrou, kresbou alebo inou tvorivou aktivitou.  

Ak cítite, že je pre Vás ťažké s  dieťaťom o  strate hovoriť, napíšte nám na info@plamienok.sk alebo zavolajte v  pracovnej dobe na tel. číslo 0915 981 365. Ozve sa Vám Mgr. Jarka Kosecová, psychologička Centra smútkovej terapie neziskovej organizácie PLAMIENOK.  

V otvorenej skupine na Facebooku Ako prekonať smútok: tipy a inšpirácie hovoríme najmä o živote po strate dieťaťa a životného partnera. Stránku spravujú odborníci PLAMIENOK n.o. Pridajte sa do diskusie a napíšte na našu spoločnú nástenku. Komentujte, zdieľajte a pomôžte aj iným.

Upravené. Zdroj.